Ako si po svadbe zvykáte na nové priezvisko?

Zobraz úvodní příspěvek
ahojky,uz mam za tyden mesic po svatbe,ale porad si rikam starym prijmenim.jsem zvedava,kdy si zvyknu na to,ze uz se jmenuji stejne jako manzel:)
Odpovědět
jetynka: asi tak ... já s tím nikdy problém neměla :)
Odpovědět
HOlky souhlas. Ani na vteřinu mě nenapadlo, že bych měla po svatbě mít jiné příjmení než přítelovo. ;-)
Odpovědět
Profilova fotka
veru77: já se setkala jenom s tím zaměňováním ze s na z a těma dvěma l, jinak jsem s tím jené problémy neměla a jsem naprosto se svým budoucím přijímením spokojená.
Odpovědět
Mě komolý příjmení, i když je naprosto srozumitelné. I já klientům komolým jména. Stačí jen špatně zaslechnout. :-D Po svatbě mě ale taky čekají perné chvíle s vyslovováním. Přítel má v příjmení th, ale vyslovuje se to tch =-) ;-)
Odpovědět
no mě to moje zaměňují docela dost a často ale já to zas tak moc neřeším ... kolikrát mám problém rozumět člověku na druhé straně telefonního hovoru takže v poho :) a "jelenovou" nikdo moc nezamění :)
Odpovědět
Ahojte, mozno som posobila velmi rozhorcene, ale nie som taka "zla", ako sa vam zdam. :-) Urazit som nikoho nechcela. Pravdou vsak je, ze ma velmi mrzia stereotypy (hlavne voci zenam, lebo voci zenam je to z 90%) a ich podporovanie, pretoze nenechavaju potom priestor tomu, aby sa mohol clovek uplne slobodne rozhodovat. Ladila - akokolvek tvrdis, ze "nikto nikoho nenuti", asi i naplno neuvedomujes, ze ak v spolocnosti vladne silno nejaka norma, uz to samo o sebe je tlak a nepriame nutenie, aby ludia robili prave to, co je tou normou. Ty si mozno silna a dokazes si povedat co chces, alebo mozno nie si, ale mas tolerantneho manzela, ktory ta berie naozaj uplne rovnocenne a nechava ti moznost volby... Neviem, nepoznam ta, ale chcela som tym povedat, ze ak ty mas silu "vzopriet" sa, povedat si, co citis, co chces, na co myslis, neznamena to, ze ju budu mat aj ine zeny. A neznamena to, ze budu mat rovnakych manzelov. Ked tvrdis to, co tvrdis, myslis tym viac-menej len na seba a sebe podobne. A ked uz hovoris hovoris o inych krajinach, ako je Cina a India, tak napr. v Cine si zena muzovo meno nebrie nie preto, ze Cinania su taki osvieteni, ale preto ze tam je zena tak podriadena, ze sa nepoklada za "hodnu prijimat jeho meno". Pozor teda aj na kontext - ani biele nie je vzdy a vsade rovnako biele. Urcite by to nemalo byt u nas takto, ako v Cine ale ani tak, ako to je teraz. A co sa tyka Indie, tam to vidis jasne - tak to predtym byvalo napr. aj v Madarsku a v USA (tam dokonca v istych vrstvach, oblastiach a patriarchalnych nazorovych vyhraneniach toto robia dodnes) a to nebolo ani tak davno. Vies, prirovnat si nieco k comusi este horsiemu znamena, ze to tvoje ti z toho vyjde vzdy ako to lepsie. Preto tuto metodu neuznavam, prepac. Este mam na ladilu jednu otazku: ak to nie je o podriadenosti zeny, ani o strate dostojnosti, ani o diskriminacii, ani o nicom takom, o com to teda podla teba je? Je to o velkej laske? Potom to ale znamena, ze muz tuto lasku voci zene neciti, ak si svoje priezvisko nemeni, nie? Alebo je to o tradicii? Preco potom ale napr. zeny chodia v nohaviciach - ved tradiciou je sukna a kedysi by za nohavice boli mozno i upalene... Majka07 - Priezvisko si niektore zeny menia ozaj z vlastnej vole, ale vacsina nie. Precitaj si len v tomto diskusnom fore, ze su zeny, ktore o zmene mena uvazovali, ale manzelovi by sa to nepacilo, tak sa nakoniec radsej podriadili. Je toto naozaj slobodna volba alebo sa na nu len hrame? Co sa tyka deti, ja mam na to svoju teoriu, ktoru iste neprijmes |-| , ale podla mna nie je fer voci dietatu dat mu meno len po otcovi, ak ho porodi a najcastejsie vychovava matka. Ak su rodicmi obaja, preco ta, ktora dietatu dava nezriedka este viac (ba niekedy sa stara vylucne ona) je pri jeho pomenovani uplne ignorovana? Preco je skryta a preco jej rod kludne (ak nema muzskych potomkov) vymrie, hoci by mala 10 deti? To je dostojnost? :-S Neviem, mna napada, ze mozno prave preto, ze zena je ista, ale otec nie si muz aspon takto "narokuje" na dieta - da mu aspon svoje meno... x-) Aby aspon takto bolo "iste", ze je jeho. Su krajiny, kde je to rozne - napr. v Belgicku si zena cely zivot meno nemeni. Naco, ked ho dostala pri narodeni, patri jej a je jej? Ked sa jej narodi dieta, s partnerom sa dohodnu, po kom mu daju priezvisko. Bohuzial, castejsie prave kvoli tomu, ze je to "tradicia" dostava dieta mano po otcovi. To je v tom to patriarchalne, ale aspon je tu maly krok v tom, ze ak zena ma svoje meno, moze ho dat aj dietatu - ak ho nema vobec, ako by mu ho mohla dat? Toto je moj argument aj v tych reakciach, ktore hovoria o tom, ze preco by si zena nemala pri uzavreti manzelstva zmenit meno, ked aj tak ho ma obvykle len po nejakom muzovi - po svojom otcovi! Ja vravim: okrem ineho aj presne preto, aby svoje dieta nemusela vyhradne pomenovavat po muzovi (teda menom manzela) a tym padom dcera jej dcery zas po muzovi, lebo matkino meno mat nebude, len manzelovo alebo v najlepsom pripade otcovo... To je vecny kolotoc - ak nemas svoje meno, nemozes ho dat dietatu, nie? A jasne, ze potom ma otcovo (otca svojho alebo prinajlepsom tvojho). Ale keby zena svoje meno mala (mala by meno ci uz po matke alebo - po dohode rodicov - aj po otcovi), je aspon nejaka sanca, ze ze ho moze reprodukovat aj na svoje dieta. Inak, napr. v Spanielsku dieta dostava meno po oboch rodicoch a ma dve priezviska. To je tiez pekne. Problem ale je, ze ked sa tomuto dietatu narodi dieta, da mu to svoje "muzske" meno, cize meno po svojom otcovi a dietatovom dedkovi. Nie po svojej mame/jeho babke. Takto sa zas len reprodukuje muzske meno, hoci aspon v najblizsej generacii zostava pritomne. Takze su to pokroky, ale male. No u nas nie su ziadne a kedze si myslim, ze k velkym veciam mozno dojst len po malych krockoch, tak lepsie nieco, ako nic. Ale aby som sa vratila: pytala si sa, ako to potom vyriesit s detmi. Moja teza je jasna - kedze zatial (vdaka Bohu) nevieme rozhodovat o pohlavi dietata a riadi to stale priroda, ja by som nic nekonstruovala a ponechala to prirode. Ak sa narodi dievca, bude sa volat po mame, ak chlapec, po otcovi. To mi pride fer. Ak ma niekto pocit, ze spolocna rodina sa vyjadruje tym, ze musi mat jedno spolocne meno, tak potom uz raz neviem - asi v Belgicku ziadne rodiny nemaju (a v inych castiach sveta asi tiez nie)... :-o Monii – Tolerantny chlap ano, ale preco sa zena nemoze spoliehat na seba a svoje rozhodnutie o svojom vlastnom mene, ale musi sa spoliehat na to, ze bude mat tolerantneho chlapa, ktory jej to schvali, lebo inak…?? On sa tiez spolieha na to, ze bude mat tolerantnu zenu, aby sa mohol volat tak, ako sa vola? Sama vravis, ze podpisovat sa cudzim menom bude nezvyk – zeny to podstupuju a ospravedlnuju si to tym, ze to bude nezvyk, ale patri to k tomu. Preco vzdy musia robit veci, na ktore “si casom zvyknu”? Kolkokrat za zivot musia robit rozne take veci, na ktore “si zvyknu” – preco radsej nebojuju, aby si “zvykat” nemuseli a este ked to nacrtne niekto iny, je radikalny, extremisticky a zly? Myslis, ze muzi “si zvykaju” tak casto, ako zeny a v tolkych veciach, ako zeny? Tak preco sme s tym my-zeny tak uzrozumene? Myslim, ze ak si muz meni priezvisko len z toho dovodu, ze ho ma nepekne, ze jeho rodina “su psychopati” a podobne, to nie je ten isty problem, ako ked si meno z rutiny, z tradicie ovplyvnenej podriadenostou zeny a z automatiky meni zena. Su to dva uplne ine problemy – on si meni meno preto, ze chce, ziada o to a rozhodol sa pre to. Ona preto, ze je to tradicia, ze sa to tak robi a odjakziva to tak bolo, pripadne si to vylozi tak, ze ho predsa miluje. A tak u muza je to podobne skor tomu, ako keby si prisla na urad s tym, ze si jednoducho chces zmenit meno, lebo je napr. hanlive. Preto celkom nechapem, preco v tejto diskusii niektore damy tieto veci porovnavaju a dokonca pokladaju za identicke. Byyz - o komoleni som hovorila z inych dovodov, ako preto ze zena ma uzasnu sancu dostat meno, ktore sa bude menej komolit/uzasnu smolu dostat take, co sa bude viac komolit. Tu o komolenie prakticky nejde. Tu ide o o to, ze nejde takmer vobec O NU - ona sa v podstate vo vacsine pripadov takmer nerozhoduje. Je v tom viac-menej pasivna. Ci bude mat meno take alebo onake, ona si ho proste zmeni. A o to ide. Potom na to meno bude citliva tak, ako by bola na to svoje povodne. Ale keby si zas vzala niekoho ineho, ude mat zas ine a tych dvoch, na ktore bola tak citliva sa kludne vzdy zo dna na den... Da sa toto vobec pochopit? Ja by som si meno nemenila, nech by bolo sebajednoduchsie, sebanadhernejsie a neviem, ake este - nie je to o tom, ake je, ale ze nie je moje. Keby som sa vyslovene pre zmenu rozhodla z dovodu, ze moje meno je hnusne, urobim to preto, preco to urobia niektori vasi muzi, ktorych tu spominate - t.j. ze maju blbu rodinu, ze maju skarede meno atd. - (cest vynimkam), ale nie preto, ze vramci tradicie prisla spolu s manzelstvom nejaka sanca a tak ju vezmem. Tuto sancu muzi pasivne automaticky "nemaju" - oni si ju aktivne volia. Ak si budem chciet volit, prosim. Ale ak pride ako tradicia, nevidim dovod. ovecka_zuzka - Mozno to podla teba prehanam do extremu, ale ak som tu uz dnes hovorila o nohaviciach, tak to poviem znova, lebo tu sa to hodi - keby kedysi zeny neboli take extremistky, aby nezacali nosit nohavice, dnes z toho extremu nie je bezna zalezitost. Keby neboli take extremne a nezacali palit podprsenky, chodime v korzetoch, podobne tak keby sedeli a nehli prstom, tak dnes nemame moznost studovat, ci pracovat, nemame uplnu slobodu pohybu, volebne pravo... Preco si myslis, ze "extrem" (ak to tak nazyvas) je nevhodny? Ak sama tvrdis, ze budes mat divny pocit, mas pravdu - presne o tom to je. Divny pocit. Pocit, ktory muz nemusi zazivat. Pocit, ktory musis zazivat len ty. To meno nikdy nebolo tvoje a ty to vies. Nie je tvoje a ty to citis. Ale menis si ho, lebo... lebo co? Lebo sa to patri? Lebo by si ublizila svojmu priatelovi? Lebo ho tak milujes? (A on teba tiez tak isto, ze si musi menit meno?) Lebo inak by si sa chovala "extremne"? Vravis, ze jeho meno sa ti paci a rada ho prijmes. Tvoje sa ti nepaci? Rada sa ho vzdas, aj ked si s nim prezila cely zivot? :-) "Rada ho prijmes", lebo co? Zda sa mi, akoby tam malo nasledovat "lebo je jeho a ja si ho beriem za muza"... Alebo nieco podobne. Ale je to vysvetlenie? Je manzelstvo o tom? Nic proti tebe :-) , to aby bolo jasne, ale zaujima ma, ako vlastne zeny ako ty premyslaju, lebo toto ide asi celkom mimo mna. :-( Sama vravis, ze ti aspon ostanu rovnake inicialky, tak aspon to - ked "aspon to", nechcela by si este nieco "viac". Nechcela by si potom, aby ti nezostali len inicialky, ale cele meno? Tomu celkom nerozumiem. ;-( Ty mas to stastie, ze ti ostanu "aspon" inicialky - ale co zeny, ktore po prijati muzovho mena nemaju ani tie svoje incialky? A co by si robila, keby nezostali ani tebe? Predpokladam, ze tiez by si to prijala a tiez by si to urobila rada... Ale teraz vravis, ze ti ostane "aspon to". Vlastne si velmi pasivna a prijimas osud, ktory pride a nieco ti nadeli, hoci mas moznost rozhodovat sa. Vies, ked citam, co pises, je mi to vlastne dost luto. Teda, fakt, nic voci tebe, urcite mozes byt fajn dievca a o tom teraz nehovorim - mne je fakt luto toho, ze iste mas v sebe viac, nez proste prijimat tradicie... Fakt si nechces pomoct a vyriesit to inak, ked kdesi (ako vidim podla tych inicialok) v podvedomi to citis? Martik - na niektore tvoje veci som reagovala uz vyssie a co sa tyka toho, ze mi nejaky muz ublizil... Popravde, nema to s tym nic spolocne. To by potom musela kazdemu muzovi nejaka zena hrozne ublizit, ked nechce priezvisko zeny, nie? Majka 007 - a co miesto matky? To dokaze nieco nahradit? Ty si mala s ockom iste pekny vztah, to je krasne! :-) Ale keby ti nezomrel, jeho meno si nenechas...(?) Navyse: stale to pokladas za meno jeho, nie svoje... A nechavas si ho (ak som spravne pochopila) preto, ze jeho to meno ocka, nie ze je to meno tvoje... To mi pride zvlastne. Ostatnym - ked vam komlia meno cely zivot, akosi s tym "pocitate", ste na to zvyknute a "obrnene", ale zrazu nieco take budete mat s novym menom v nejakej inej podobe - to by mne osobne vadilo, ale kazda sme ina... :-o Lenze plati to, co som napisala vyssie: tu vobec nejde o to komolenie samotne, tu som to pisala kvoli nieco inemu, akurat asi prilis rychlo citate... Dufam, ze som nikoho neurazila, akurat som chcela aj ja pridat svoj nazor. Mozno je pre niekoho radikalny, mozno extemisticky, mozny iny, ale to ma len tesi, pretoze ist stadovite za davom pre mna znamena nezamyslat sa nad vecami, len ich slepo a hlucho prijimat. A to by som faaaakt nechcela. Vdaka za vsetky vase nazory, pretoze ma obohacuju a a posuvaju dalej! A to ma hrooooozzne tesi! Piste mi zas! :-)
Odpovědět
Profilova fotka
komix - Upřímně, a teď to nemyslím ve zlém, nechápu, co tě na tom tak žere. Já zastávám názor, že každý by si měl zařídit život, jak chce. Pokud ty si nechceš změnit jméno a nechceš ani, aby si ho změnil tvůj mažel, tak si je proboha neměňte, pojmenujte si děti jak chcete a buďte šťastní. 8-) Nechápu ale, proč by si někdo nemohl jméno změnit na společné, když to tak chce. Věřím, že jsou lidi, kteří to vyloženě chtějí nebo kterým, je to jedno - jinak by to neudělali. Kdyby si ty dotyčné ženy opravdu, ale OPRAVDU chtěly nechat svoje jméno a záleželo jim na tom, tak by to udělaly i za cenu, že by si musely najít jiného ženicha. :-) Jenže si myslím, že pro málokoho (snad kromě tebe) je to až tak životně důležité. A nemyslím, že je to dobře nebo špatně, je to prostě názor, který by měli ostatní tolerovat. To, že si slečná Svobodová vezme pana Nováka a budou z nich Novákovi se tě přece nijak osobně nedotkne, bylo to jejich rozhodnutí, tak nechápu, co ti na tom vadí. Je to jenom jejich věc. Vždyť tebe k tomu nikdo nenutí a nikdo už se na tebe nebude dívat skrz prsty, jak tomu možná bylo dřív. Takže já bych to neřešila a nechala na každém, ať se rozhodne, jak naloží se svým životem - nám ostatním je po tom, koneckonců, houby ;-) (Stejný názor mám např. i na sňatky homosexuálů, ale to jsme už úplně u něčeho jiného)
Odpovědět
ahojky angua, mluvíš mi přesně z duše.
Odpovědět
Profilova fotka
ja jsem hrozne rada, ze jsem se toho meho prijmeni zbavila.....takze pro me to byla jasna volba, ani bych se nechtela jmenovat jinak...a krome toho je to krasny jmeno....akorat mi to nejde moc rikat do telefonu, ci tak neco... :-D
Odpovědět
Holky,to já se fakt moc těším,až se zbavím svého příjmení...
Odpovědět
Profilova fotka
Ahoj holky, tak u nás to bude tak, že si přítel nechá příjmení moje. Za prvé se mu líbí ale ani on nemá špatné příjmení. A za druhé mám ještě sestru a nechci aby naše příjmení "vymřelo". Jsem moc ráda, že se tak rozhodnul.
Odpovědět
angua - Ahoj, no ja myslim, ze tu kazda zastavame nejaky nazor. A ak si poviem, ze tu niet co riesit, ved kazdy si to urobi, ako chce a netreba o tom hovorit, preco potom vzniklo toto forum? Jasne, ze kazdy si to urobi, ako chce. Ale to neznamena, ze si o tom nemozem povedat, co si o tom myslim - napokon to tu predsa kazdy robi. Ale len preto, ze ja vybocujem a podavam nazor, ktory moze ovplyvnit niekoho, kto v tom nema tak jasno, ako ty alebo kto sa az tak nad tym nezamyslal som zla? Na tvoje slova: "Věřím, že jsou lidi, kteří to vyloženě chtějí nebo kterým, je to jedno - jinak by to neudělali. Kdyby si ty dotyčné ženy opravdu, ale OPRAVDU chtěly nechat svoje jméno a záleželo jim na tom, tak by to udělaly i za cenu, že by si musely najít jiného ženicha. Jenže si myslím, že pro málokoho (snad kromě tebe) je to až tak životně důležité. A nemyslím, že je to dobře nebo špatně, je to prostě názor, který by měli ostatní tolerovat," nebudem odpovedat sama, lebo zas by si len povedala, ze tu argumentujem niecim, co som si akurat tak vymyslela a zvelicujem. "Odpovedala" ti vlastne ina zena, ktora vo fore Volba příjmení napisala toto a nemyslim si, ze ked si pyta radu, je ma po tom az tak "houby": henadi 21. prosinec 2005 ve 12:04 napsala ahoj mám jeden takovej opravdu zvláštní dotaz...s manželem jsme se brali tento rok na začátku dubna...Už od pocatku jsem nesouhlasila s tim, že budu mít jeho příjmení, protože s jeho rodinou to nevychází nejak skvěle a navíc mi přijde to příjmení opravdu odporné...přítel nadával, že to proste nejde, že nejsem žádná slavná herečka abych si nechavala svoje jmeno,...ale asi jsem měla růžové brýle a list otočila, řekla si, že je to jedno...a po pul roku se to opravdu nedá vydržet..když slyším "svoje příjmení" hned si představím tchýni a tchána - ne mojeho manžela jak mi to porad tvrdí, a proste to jmeno nesnasim jeste vic....chtela bych si ho změnit na své původní rodné..myslíte že to jde??a jaký udat důvod??jak postupovat??děkuju moc
Odpovědět
Článek se načítá
petulka - tvoj manzel sa rozhodol, ake meno budes mat ty? :-. Nemala by si sa o tom rozhodnut sama? :-)
Odpovědět
Komix, ja myslim, ze zbytecne stouras a hledas problemy tam, kde nejsou. To je reakce na tvuj posledni prispevek ohledne petulky.
Odpovědět
Jsem zvědavá, jak Komix "rozšťourá" mě ;-) Nejprve musím napsat, že se mi přítelovo jméno líbí a jsem ráda, že se budu jmenovat jinak, přestože obě jména jsou trochu náchylná ke komolení. Když mi říkala kamarádka, že si chce nechat své jméno, ale příteli se to moc nelíbí, rozhodla jsem se, že svého přítele trochu pozlobím, tak jsem mu řekla, že uvažuji o tom, že bych si nechala své jméno. On ale prohlásil, že nechce, abychom se jmenovali každý jinak, že na svém nelpí a radši si vezme moje jméno. Tím mi udělal sice radost, ale já po svatbě CHCI změnit jméno, proto se budeme jmenovat po něm a hotovo.
Odpovědět
zirafka105 - Mozno sa nevrtam, mozno len hovorim, co ma napada a pytam sa. Mozno len cakam od ludi, ze bude vediet formulovat svoje nazory... a mozno v ludoch vyvolavam otazky a to im nie je prijemne. Ale pokial sa chcu zamyslat a vedia si na tie otazky rozumne odpovedat, tak nejake moje pytanie sa by im podla mna vadit nemalo. Nemyslis? ;-)
Odpovědět
Komix, ale myslím, že to děláš docela agresivně a to se asi většině holek tady nelíbí.
Odpovědět
komix, me to neprijemne neni..taky ti prispeju, jak to mame my...ja mam manzelovo prijmeni..samozrejme jsem zvazovala, nechat si svoje?-no, abych pravdu rekla, mit dal jmeno po otci mne nevyhovovalo, takze tim padla i varianta, ze by manzel prijal moje prijmeni..mit dve prijmeni? moc dlouhe, vsude to vypisovat, lide si to spatne pamatuji...pro me nejmensi zlo bylo opravdu - prijmout nove prijmeni..musim se priznat, ze se mi to libi, protoze manzel nema rodinu...tak my sva jsme nova rodina...nevim, jak to popsat..co jedine me mrzi, ze jsem nevyuzila moznosti nemit ova...jsem srab..predstava, ze se prestavuju do telefonu..vsem to vysvetlovat..a aby si lidi nemysleli si hraju na cizinku...na druhou stranu asi o to zas tak nestojim, protoze by to urcite zmenit slo, jenze na to potrebuju cas, energii... kvuli jedine veci mi to vadilo..ze me lidi znaji pod starym jmenem-kvuli praci..nekdy musim pouzivat i to stare :-|
Odpovědět
herminka - Jeee, no tak vidim, ze tu zacinam byt "legendou", ktora sa vzdy kazdeho snazi rozhodit. :-N No, asi si ma celkom nepochopila, ale to vacsina. Takze mi to nevadi. :-) Ale chapem, ze cakas na nejaky moj "iny nazor" a tak ta nemozem sklamat. :-D Pravdou je, ze ho fakt mam, takze... Ak sa ti priatelovo meno paci, tak to je fajn - mne sa tiez paci vela mien, ale nie su moje tak ich nikomu neberiem. x-) Ale je to tvoja volba, fajn. Bola si tak vychovana a to byva, bohuzial, silnejsie, nez kdejake nazory niekoho... To chapem. Comu nerozumiem je to, preco vlastne si to meno beries. Tvoje "a hotovo" mi totiz pripada trochu ako prostest a vzdor - to je take to vzdorovite "a hotovo" z materskej skoly. (Nic v zlom, akurat sa ti snazim priblizit moje zmyslanie.) Uz to, ze tvoja kamaratka ma priatela, pre ktoreho je dost neprijemne, ze ona ma moc nad volbou svojho vlastneho mena a mohla by ju pouzit je - to snad uznas - fakt trochu psycho. Kde to sme, ked ini maju rozhodovat, ci si smieme ponechat svoje vlastne meno? :-( Bohuzial, viem, ze tento pripad, o ktorom pises nie je vynimocny - a prave preto tu vediem tieto debaty aj napriek tomu, ze niekto tvrdi, ze je to "len" zhluk pismen, tradicia atd. Keby boli, nie je toto forum s tak vysokym poctom prispevkov (a to bol takym uz ked som sem prvykrat prisla - to aby bolo jasne :-D ). Ja tak trochu tusim, kam mieris - tvojej kamaratke to niekto odobrit nechce, ale ty mas natolko uvedomeleho partnera, ze ti to sam navrhuje. Ba viac - uvedomelejsia (to je fakt ble slovo, ale na lepsie som tentokrat neprisla :-) ) si vlastne ty! Pretoze, aj ked ti tvoj partner navrhol nieco take, co napr. chlap tej tvojej kamaratky neurobil, si natolko sudna, ze to predsa neprijmes a to jeho meno si presadis. A ako si s tym teraz komix poradi? :-D No, popravde, herminka, ja mam v tom jasno. :-D Akokolvek mi to neuveris, ono je to v podstate vzdy to iste - ci si vezmes partnerovo meno preto, ze to tak urobit "musis", ci preto, ze to tak nechces, ale chce to ON, alebo preto, ze to on nechce, ale ty mu predsa dokazes, ze to tak bude "a hotovo". To vsetko je vlastne o tom istom. O tom, ze je zvykom pre zenu menit si meno, je to pozostatok patriarchatu a je to tu tak hlboke, ze aj samy zeny to reprodukuju a podporuju - samy seba kladu (ako jedine bytosti na svete) ako druhe. (A este z toho poniektore aj urobia cnost.) Ono niekedy nie je tak podstatne, ci ten skostnately rad podporuju muzi alebo zeny - aj niektori muzi su dnes (vdaka Bohu) uvedomeli a aj mnohe zeny (bohuzial) nie su. V skutocnosti aj to tvoje presadenie si mena po nom je istou formou tlaku - a zas aj to jeho "ustupenie", ze si ho radsej vezme po tebe je istou formou "mensieho zla", ktore si on voli (keby to tak nebolo, nenavrhoval by ti to az vtedy, ked ho ako ustupok, az ked ho tak trochu "pozlobis")... No nie? Ale toto som tu napisala hlavne preto, ze si odo mna nieco "cakala". V skratke som chcela povedat jedno: ak to tak citis, je to tvoja volba. Ja to tak necitim, tak tu hovorim, co hovorit chcem. Mozno sa to niekomu pacit nebude (a to mam dojem, ze tu asi kazdej), ale mozno sa najde aj taka, ktorej sa to bude tiez pacit a prida sa ku mne. Som zvedava, ci by som sa toho dockala. :-)
Odpovědět
herminka - no to si ja nemyslim. Mne skor pride, ze tuna povedat uz len nejaky iny nazor sa berie ako agresivnost... :-S A to som tak nemyslela. Ak som sa niekoho nechtiac dotkla, tak sa ospravedlnujem - ale to, co si myslim si myslim. :-)
Odpovědět
anastazia - tak diky za prispevok. Viem, ze mnoho zien to urobi preto, ze nevidia inu volbu. Ja to prave viem a preto mi o to tak ide. Nie je to tak, ze robime nieco uplne dobrovolne a nadsene, ako to tu par bab hovori. Su aj take, to ano. Ale ja si aj tak myslim, ze kto sktuocne premysla a nieco v zivote prezil, tak nieco prezil aj s tym svojim menom. Za nim sa skryva uz nieco ako image, ako "znacka", ktora je chranena a nemozno ju len tak brat a pouzivat pre cokolvek ine - a muzi to vedia, podvedome to citia, preto by vacsine z nich robilo taky problem nechat si to svoje meno zobrat. Oni boli vzdy ti vo verejnej sfere - tam by predsa neboli mohli na druhy den prist a povedat, ze su niekym celkom inym, nie? Zena bola doma, v sukromnej sfere - tych par teticiek a kamaratok na pokec si na to predsa zvykne, nie? So zenou sa v podstate toto robit moze - ta akoby nic nedokazala a nikde nie je. Ved zajtra bude ina - no a co? Dnes zena chodi do prave a robi jej to problemy este vacsie, nez len tie, ze ma byt zajtra niekym inym pre najblizsich znamych. Ale stale to niekto nechape a stale to ignrouje... Takze som rada, ze pises aj o tej praci, lebo vidis - akonahle zacne clovek nieco znamenat aj pre vonkajsi svet, plati to, co som napisala. Ja si hrozne vazim, ze si to napisala. Ja mam tiez kamaratku, ktora to citi podobne, ako ty. Nemam potrebu niekoho odsudzovat, akurat mu mozno nieco podstrcit na zamyslenie... Ak sa mi to podarilo, tak to malo zmysel. Lebo niekde sa zacat musi! A mozno tak bude ten svet lepsi a rovnejsi... Stale v to neprestavam verit.
Odpovědět
Zkus se podívat na to, jakým stylem tu své názory podáváš Ty a jakým ostatní... A k mému rozhodnutí - ano, cítím to tak. Moc jsem si vážila přítelovy maminky. Bohužel tu už není, ale pro mě bude čest nosit její příjmení.
Odpovědět
komix, to bylo na me? ;-) mas uplnou pravdu "ze je zvykom pre zenu menit si meno, je to pozostatok patriarchatu a je to tu tak hlboke, ze aj samy zeny to reprodukuju a podporuju" ale ja tohle menit nehodlam, vidis, ani prijemni bez ova, jsem si nedokazala vzit :-( ..jenze nekomu tohle neprijde tak dulezite..nekomu ano a buhuzel se podridi, potlaci to..coz nechapu (ale kazdy si vybira muze podle sveho, takoveho bych ja nemohla)...nekomu to prijde hezke a vubec mu to nevadi..nekdo nat tim nepremysli, protoze to tak proste je a bude :-S ja te chapu a souhlasim s tebou...ale jsem ten pripad, kteremu to nevadi, citim to tak, ze jsme spolu..zacatek noveho, nasi rodiny... zalezi jen na nas, jak si to udelame, aby to nebylo takove, jake jsme my znali z nasi minule rodiny... mne tve prispevky agresivne nezneji..jenom jsou jine a to se nelibi :-|
Odpovědět
jejej, komix, ja odpovidala na tvuj predesly prispevek, ted jsem si vsimla, ze jsi napslala primo me,tak to jdu precist
Odpovědět
komix, nemyslim si, ze nekoho odsuzujes, jen jsi psala sve nazory a ptala jsi se.. vlastne se celou dobu vsechny motame v tom, ze nekomu ta zmena nevyhovuje (ale nekomu jinemu i mne ano)....s tim, ze "Nie je to tak, ze robime nieco uplne dobrovolne a nadsene, ako to tu par bab hovori" a s tim prece souhlasi asi kazda, to neni rejpani, to je fakt...podle me tedy, mozna se nekdo najde, kdo to zpochybni ;-)
Odpovědět
anastazia - No, tak.. ja sa skoro zacinam cervenat, ze podla niekoho tu mam pravdu. :-D Uz som si na to tak zvykla, ze som kamenovana, ze som to zacala pokladat za peeling. :-D Ale vazne! Vies, ja hovorim, co vidim okolo seba a nad cim sa zamyslam. Proste, nech hovori kto chce, co chce, ale keby to bolo len take nic, chlapi by to robili na beziacom pase, nebolo by tu na fore na tuto temu tolko prispevkov, ludia by to vobec neriesili a deti by sa volali aspon po kazdej druhej matke... Keby to nebolo dolezite, tak by ziadna zena nenacvicovala novy podpis, nevystala rady na uradoch, ked si meni doklady, nemala problemy zvyknut si na nove nemo, predstavovat sa nim, prijat ho za svoje tak, akoby sa absolutne nic nestalo atd. Nech hovori, kto chce, co chce - zenu to ovplyvni tak, ako by to ovplyvnilo aj muza, keby to musel urobit. Zenu to ovplyvni aj vtedy, keby to sebaviac popierala. Zene to tak trochu viac meni zivot... A ked je to tak, muzi to radsej nerobia - cest odvazlivcom, flegmatikom a vynimkam. Zmena to je a ja premyslam akurat nad tym, preco sa jej tak hrozne drzime a... preco ju tak strasne obhajujeme, ked prinasa tolko nevyhod a takmer ziadne vyhody...
Odpovědět
herminka - No, preto, ze nieco podavam inak neznamena, ze agresivne. Vravis - pozri, akym stylom tu pisu ini a akym ty. Fajn, ale preco musim zase zapadat, ked mam proste iny styl? Ze nemozem mat nazor som si nejak "zvykla", ale nemozem byt uz ani sama sebou? Ja nehovorim nic o mame tvojho priatela. Ten umysel je od teba iste pekne gesto, akurat sama vies, ze si ho beries po nom, pretoze si beries jeho. Nie ju...
Odpovědět
Možná jen Tvoje tvrzení na mě působí agresivně, promiň. Já jsem Ti jen zdůvodňovala, proč jeho jméno ráda přijmu (protože mám úctu k jeho nežijící mamce), a kdyby se to vzalo do důsledků, není to ani jméno mého přítele, ale jeho otce, dědečka - asi nejpřesněji prapraprapředka, který toto jméno jako první použil, ne? ;-) Ale ve tvaru s -ová je to jméno stejné, jako měla jeho mamka (on má bez -ová, že... A mně nějak moc nesedí používat české jméno nepřechýlené - u jmen cizího původu je to samozřejmě něco jiného). Napsala jsem to spíše jako kontrast k tomu, že někdo nechce mít jméno po manželovi, protože mu připomíná jeho tchána a tchyni, které moc nemusí (viz příspěvek, který jsi sama kopírovala) nebo je rád, že se zbaví jména po nevlastním otci. Ale abych Ti pravdu řekla, víc se mi líbí, když je na dveřích tradiční "Dvořákovi" než "Nováková a Dvořák" (nebo "Dvořáková a Novák" ;-) ), přestože to jsou manželé, evokuje mi to jen takové "spolubydlení", jako když si několik lidí pronajme byt, aby platili míň, ne vztah a rodinu. Ale komu to tak vyhovuje, ať si to dělá, jak chce. Úplně nejhorší (a nejpatriarchálnější ;-) ) podle mě je, když si někdo napíše na dveře Ing. Jan Dvořák (třeba) a bydlí tam celá rodina (ať už se manželka jmenuje, jak chce). To se nelíbí ani Tobě, že ne? ;-)
Odpovědět
Profilova fotka
a ja se jmenuju po mem uzasnem muzi a je mi dobre....jeste to miminko a budeme rodinka
Odpovědět
Profilova fotka
ahojky, asi bych zvazovala,ze si ponecham sve prijmeni ve chvili,kdyby se muj muz jmenoval nejak smesne nebo tezce vyslovitelne.V pripade,ze chceme mit spolecne deti,myslim si,ze je normalni [bezne],aby se vsichni clenove rodiny jmenovali stejne.Spolecne prijmeni prece nijak nepotira jejich ani nasi individualitu. Zatim jsem nepremyslela o tom,ze ke svemu novemu prijmeni [na ktere si budu muset zvykat],muzu pristupovat s uctou ke tchyni.Ta myslenka se mi docela libi. :-)
Odpovědět
Pro přidání příspěvku se musíte přihlásit.
Přesunutím fotek můžete změnit jejich pořadí

Nenašli jste co jste hledali?