Změna jména. Nemáte pocit ztráty identity?

Zobraz úvodní příspěvek
Profilova fotka
Ahoj holky, také máte po svatbě pocit ztráty identity? Celý život na mne každý volal jedním příjmením a teď mám příjmení jiné. Zatím to beru s humorem. Ale nějak si nemůžu zvyknout na nové oslovení a v první chvíli mám nutkání dívat se kolem sebe, na koho to vlastně lidi mluví. :-D Zažíváte něco podobného?
Odpovědět
olielka,krasne napisane.. :-) :-) :-)
Odpovědět
leilanni - aj ja dakujem za tvoju reakciu. Trochu som sa musela smiat - prepac, nemyslim to nijako zle. :-) Ale ked vravis, ze sa "v kazdej bludnej dusi snazim rozduchat tuzbu po samostatnosti" a potom pises, ze ma za to neodsudzujes, tak premyslam, ako to vobec mozes davat do jedheho spojenia - preco by si ma vobec mala odsudit za pozitivnu vec? (Teda aspon ja samostatnost v cloveku za pozitivnu vec jednoznacne pokladam.) Nejak som pochopila (neviem, ci spravne), ze tym padom - asi ani nie tak po tej vizualnej, ako po dusevnej stranke - nemozem byt dost zenou, ak odmietam chovanie sa voci mne ako voci zene. Ale pre mna osobne chovanie sa voci zene nie je v tom, ci mi niekto podrzi kabat, a uz vobec nie, ze predo mnou nepluje na zem a nehovori hnusne - ja to nevyzadujem len predo mnou preto, ze som zena a mohlo by ma to urazit, ale clovek, ktory to robi je pre mna jednoducho neslusny vo vseobecnosti, aj keby to robil pred inymi, teda aj "seberovnymi muzmi". Konvencia sa mi moze pacit jedine vtedy, ak je rovna pre vsetkych, ak su vsetci slusni, pretoze su ludia - ale delit to na muzov a zeny, kto kedy smie byt v com slusny len kvoli tomu, co nosi (prepac za vyraz) v nohaviciach, to sa mi zda dost zvlastne. |-| Aj ja som nezavisla a kludne sa necham hyckat. Myslis, ze muzi sa neradi davaju hyckat? Mozno este radsej, nez my, len oni to tak nahlas asi nehovoria - my to kludne povieme verejne... U nas sa to totiz sa samozrejme poklada, tak si to mozeme dovolit bez toho, aby sme vyzerali divne. Rovnost nespociva v tom, ze budeme robit do umoru, aby sme sa niekomu vyrovnali. Nejde o pohlavie - ved ani muzi by nemali robit tolko, aby nemali cas na seba a blizkych! To fakt nie je o pohlavi. Ja rada navarim, ale nie kazdy den a rada aj pojdem do prace, ale nie od vidim do nevidim. Myslim, ze ani mnoho muzov nevidi napln len v praci a predsa tam chodia viac, nez su doma, lebo u nich sa to poklada viac za nutnost. To su proste tie nerovne konvencie. Ale ved zit z niecoho potrebujeme vsetci, nie? A s menom je to presne tak, ako hovorim o ostatnych veciach - zenam sa raz pripisala zmena priezviska a tak to robime, aj ked ono by to vobec, ale vobec nemalo byt take jednostranne a o pohlavi... Nemam pocit, ze by zeny mali robit nieco len preto, ze je to bezne - to je pre mna velmi slaby argument. ;-) Je pravda, ze kazda z nas si moze vybrat, ci sa norme prisposobi, ale nezabudaj na to, ze tlaky okolia, spolocnosti, zauzivanosti su take silne, ze ten nas vyber az tak slobodny, ako sa na prvy pohlad zda byt vobec nemusi - a casto ani nebyva... Vdaka za trpezlivost, ak si dosla v citani az sem. :-) Maj sa pekne.
Odpovědět
sharlotta - tvoje prispevky su mi velmi sympaticke a drzim ti palce, nech vsetko zvladnes k svojej spokojnosti. Len som uplne nepochopila tvoju poznamku o mne v zmysle, ze keby tu bola ikonka so zdvihnutym palcom, tak ju sem das. Teda nejak neviem, ci to chapat pozitivne alebo negativne... :-)
Odpovědět
jersey - Chcela som sa ti len skromne podakovat za tvoj uzasny prispevok, urobil mi velku radost. :-) Zvlast sa pripajam k vete: "Kdybychom se měly řídit konvencemi a tradicemi, tak ještě klidně můžeme obývat jeskyně a svorně lovit mamuty." :-) Vela stastia!
Odpovědět
bosorkajarka - No to ja dakujem tebe, ze si bola otvorena hlavne sama k sebe a zamyslela sa uprimne nad tym, co moze menit tvoj zivot. Ak som ti mohla co i len trochu pomoct k tomuto zamysleniu, urobila som to uprimne rada a velmi ti fandim, aby si sa nedala zlakat sladkou nevedomnostou, v ktorej sa sice obcas zije pohodlnejsie a menej boli, ale neoslobodzuje cloveka a neumoznuje mu pouzivat naplno vlastne myslenie a robit slobodne vlastne rozhodnutia. Myslim, ze si urobila velmi dobre, ak si sa svojho priatela spytala, ci by taku zmenu podstupil aj on. Tuto otazku je velmi vhodne svojej polovicke polozit, pretoze otvara veci, ktore niekedy radsej vidiet nechceme. Ale ja myslim, ze hovorit o tom pred svadbou ma byt prva samozrejmost a vyriesit to este pred nou je omnoho dolezitejsie, nez saty a kytice, ktore su na jeden jediny den (kdezto meno je na cely zivot!) - aj ked, paradoxne to mnoho zien cini presne opacne a saty i kytice su stokrat dolezitejsie, nez to, ci tie zeny budu sebou alebo nejakou napr. Novakovou. To, co ti tvoj priatel odpovedal ta podla mna nema zranit, ale otvorit oci a zamysliet sa, kym chces skutocne byt, do coho sa este nechas tlacit a do coho uz nie a co este dokazes tolerovat, kam az dokazes ustupovat, a ci dokazes zapierat aj seba samu, len aby si nahodou neurazila niekoho ineho, kto tvrdi, ze ta miluje, ale sam by pre teba to, co ty prenho vobec neurobil. A poznanie toho mozno boli, ale je podla mna lepsie to vediet, ako to nevediet - ked nieco vieme, mozeme to riesit, ak nevieme, ostavame len tymi naivnymi, ktore sa nechaju viest tam, kam ich kto vedie. Drzim ti palce, nech sa ti podari vsetko tak, ako budes chciet a napis, ako to dopadlo.
Odpovědět
deina - to je dobre, za sa o tom tak dlho rozhodujes, lebo este dlhsie s tym rozhodnutim potom budes zit. :-) Tie pochybnosti su normalne a ma ich prevazna vacsina zien, akokolvek tvrdia, ze je to predsa SAMOZREJME, NORMALNE a PRIRODZENE, ze si vezmu manzelovo meno. Keby to ale takym bolo, tie pochybnosti tolko zien mat nikdy nebude - to vsak prave dost jasne hovori, ze az take samozrejme, ako sa zda to nie je. Uplne chapem, ze vzdat sa svojho mena ti je luto a je to jasne, ved je tvoje a si to ty, zijes s nim a nieco si s nim prezila! Vlastne vobec neviem, preto sa ho vzdavat mame - len preto, ze milujeme? A muzi, co nas miluuju - ti nas miluju dost aj bez toho, aby toto museli robit? Ako to vlastne je - preco na niekom je ta tarcha rozhodnutia a vzdavania sa toho, co je len nase a niekto sa veselo zvezie plny lasky a ziadneho vzdavania sa mena a este je aj ten skvely, kdezto zena ak to urobit nechce rovnako, ako on, je ta divna? Meritka su ozaj divne nastavene a je pre mna zvlastne, ze ich stale tak velmi tolerujeme a obhajujeme, ci dokonca obdivujeme. S tym menom v Madarsku to tak kedysi fakt bolo a obcas stale je - ale v USA tiez. Castokrat byva Mrs. John Smith a to je presne to iste, co pises ty o Madarsku. Ale s prijatim muzovho priezviska to nie je az o tolko ine, ako s prijatim aj priezviska, aj krstneho mena - pointa a zmysel je TEN ISTY, len este o nieco pritvrdeny. A podla mna je dobre prave na tomto priklade sa zamysliet, ci tuto pointu prjimat chcem alebo nechcem. :-) Este sa chcem spytat: ak sa ti zda dlhe mat obe priezviska, ako to, ze keby ste si ich navzajom vymenili (ty k svojmu aj jeho a on k svojmu aj tvoje), to by si brala a dlhe by ti to neprislo? Diky a drzim palce, nech sa dobre rozhodnes. :-)
Odpovědět
bosorkajarka - s tym novym priezviskom pre oboch to ide, ale najrpv si musite zvolit nejake jedno vase :-( a po svadbe si to spolocne zmenit na ine spolocne. Je to taka okluka, ale da sa to. Drzim palce. :-)
Odpovědět
kacka.va - myslim, ze deti vobec nemusia mat chaos v tom, po kom sa volaju. Hlavne dnes, ked je tolko slobodnych matiek, rozvedenych parov a podobne je toto podla mna dost irelevantne riesit. V Belgicku sa vsetky zeny volaju cely zivot svojim vlastnym priezviskom a deti sa volaju bud po nich alebo po otcoch (to, bohuzial, castejsie), ktori maju svoje priezvisko - a nikto netrpi tym, kto su jeho rodicia. :-) To, co pises je len konvencia a myslim, ze je to dost dobra "retaz", ako zeny "prinutit" menit si meno na manzelovo. ;-)
Odpovědět
komix.sk: no někde jsem tu uváděla příklad mé kamarádky, kdy děcko mělo chaos v tom, že mamina se jmenuje příjmením jinak než on s tatíkem
Odpovědět
komix myslela som to pozitivne, zdvihnuty prst, ako jednotka...
Odpovědět
Profilova fotka
Leilanni: Pises pekne, aj ja by som chcela, aby mi otvarali dvere, pomahali do kabatu a tak, ale aby som povedala pravdu, moj manzel je velmi sikovny a tolerantny a urobi vsetko pre to, aby som bola stastna ale toto pre mna nerobi :-( Som menej zenou, ked nie som takto rozmazlovana? Zato mi toleruje pracu od 7,00 do 16,30, ked niekedy sedim do noci za pocitacom a nenavarim veceru bez slova si nieco kupi (lebo varit nevie) a pokial nevytvaram teplo domova (nie je na to jednoducho cas), tak zapali tu vonnu sviecku (obrazne) on. Nepovazujem sa za feministku, mam len trosku ine priority, lebo tie dvere si naozaj dokazem otvorit sama aj obliest kabat. Zato verim, ze keby som to nahodou nedaj boh niekedy nemohla sama urobit, ochotne by mi pomahal ;-)
Odpovědět
ratkiller - Wow, tak pod toto, co pises by som sa kludne dokazala podpisat aj ja - az na tu feministku. :-D
Odpovědět
Článek se načítá
bajka26 - dakujem, ze si si tie moje prispevky precitala, to si cenim, ale ja schvalne kazdemu odpovedam konkretne na jeho vyrok, aby prave nemuseli vsetky citat uplne vsetko - samozrejme, v kazdej mojej reakcii je nieco trochu ine. Mas pravdu, ze ma tato tema zvlast zaujima a vobec mi nevadi to priznat, naopak. :-) Nemam pocit, ze si sa otvorene proti mne stavala - to ja nikde nehovorim. Ja som povedala, ze ludia sa castokrat stavaju proti tym, ktori/ktore tieto konvencie naburavaju. Ak si si to vzala osobne, tak si si to proste len vztiahla na seba. Ani si nemyslim, ze si dusevne slabou osobou, lebo si si vzala muzovo meno – ja som hovorila o tom, ze tie, ktore sa proti konvenciam postavia musia byt mnohokrat silnejsie, nez tie, ktore to urobit nemusia alebo nechcu a to je, myslim, pravda. Pretoze stavat sa proti zaujivanemu radu je vzdy tazsie, nez ho prijimat. Nikoho som tym nemienila urazit (dokonca som to tam vyslovne napisala), uviedla som to proste len ako fakt. Myslim, ze velmi pekne to napisala jersey a znova to odcitujem: "Kdybychom se měly řídit konvencemi a tradicemi, tak ještě klidně můžeme obývat jeskyně a svorně lovit mamuty." Ze je nieco v nasej kulture zvykom neznamena, ze to pre nas musi byt dobre, ze proti tomu nemozem nic povedat alebo ze sa proti tomu nemozem stavat. Narusovanie takejto konvencie vobec nerobim preto, aby som tym dokazala silu svojej osobnosti – to si nepochopila. Prave, ze tu silu na to, bohuzial, mat musim, pretoze mnohokrat vo vobec nie je take jednoduche (ale ovela radsej by som bola, keby sme to mohli robit uplne vsetky bez problemov a bez potreby vobec akejkolvek sily navyse). Verim ti, ze sa vo svojom vztahu s manzelom citis rovnocenne - keby nie, to by bolo fakt zle. Ale meno nie je ani tak o tom, ako sa v tom vztahu musite hned citit zle, ak to nie je rovnocenne, ale ide tu teraz hlavne o to, preco preberame konvencie o ktorych vieme, ze ich robime hlavne preto, ze to tak v spolocnosti je a tak sa to robi! Aj s menom – tak sa to od kazdej caka, tak sa s tym pocita a tak su na to od mala vlastne zeny pripravovane. Tak preco by teda zrazu vo svojich 25 rokoch chceli nieco ine, nez to, do coho tych 25 rokov vyrastaju? Ano, chcu to potom uz samy, ved zrazu by to bol mozno aj sok, keby mali urobit nieco ine, nez to, co do nich zo vsetkych stran vchadzalo po cely zivot ako "prirodzené". A tak sa nam zda, ze to vsetko velmi chceme, ze to tak mame, ze je to skutocne dobrovolne! Ako zeny v arabskom svete - aj ony velmi „dobrovolne“ nosia zahalene telo od hlavy po päty a vacsina sa s tym dokonca vyrovna lahko, ine vsak nikdy (a to vacsinou tie, ktore su fakt "ine", vycnievaju, su silne a chcu bojovat za svoje pravo citit vietor vo vlasoch)... S menom je to podobne! Ak si meno menit nebudeme, tak nemozes cakat, ze bude dostatok zien, ktore si muzovo meno neberu – to proste nepojde, alebo to pojde aspon velmi pomaly. Mozes na to cakat, ale kym sa nepodielame, len cakame a este zastavame nazor, ze je to tak lepsie, tak to tak aj stale bude. Vidis to aj podla toho, ze hoci zakon uz davno umoznuje zenam nechat si svoje meno, robi to malo zien – a preco, na to som tu vlastne prave odpovedala.
Odpovědět
tribitka – k tomu, co pises, ze nesuhlasis s nazorom, ze sa obetujes, prisposobis, ze ti nieco unika alebo to uskodi v rozbehnutej kariere moze byt ciastocne pravda u teba, ale ked vidim tie rozne prispevky, musim povedat, ze vseobecne sa to rozhodne neda povedat a to je to, co riesim. Inak: preco tieto problemy nie su tak jednoznacne nevinné vid moj prispevok pre bajku26 dnes o 18:14. K tomu, ze kiez by sme museli riesit len taketo problemy: nezabudaj, ze z malickosti su velke veci a velke veci neexistuju bez malickosti. Apropo, tieto problemy pre niktore zeny skutocne existuju a su velke, inak by tu nevzniklo uz asi tak 6-10 diskusnych for len na temu zmeny priezviska. Moze sa ti nepacit, akym sposobom podavam svoje nazory, ale neviem dost dobre preco. Na kritiku tvojho typu som vlastne zvyknuta a neprekvapi ma - myslim to uprimne. Akurat ma prekvapuje, preco sa ti zdaju moje slova drsne - preto, ze hovorim to, co si myslim a hovorim to priamo bez zbytocnych okolkov? Alebo preto, ze som zena a nie som podla "normy" dost "citliva a jemna"? Ja svoje argumenty podavam priamo, aby som zbytocne nechodila okolo kase a zaroven vyjadrila veci (argumentacne) jasne. Neobhajujem zenskost, ako tvrdis, ale pravo na rovnost volby. Asi som tvrda a nekompromisna, pretoze fakt viem, preco hovorim to, co hovorim a viem, ze tento nazor uz asi nezmenim – neziskala som ho totiz vcera, ale sla som k nemu velmi dlhou, klukatou a narocnou cestou. A neskryvam, ze v tom mam jasno a netápem v tom. Zaujata som tiez urcite, lebo mam SKUTOCNY zaujem na tom, co riesim a to sa bez zaujatosti neda. Zaujate sme napokon vsetky, lebo hovorime veci zo svojho (zaujateho) hladiska a to rozhodne nie je najobjektivnejsie na svete, to si musi priznat kazda. Ale neviem, preco podla teba nie som zenska. Preto, ze priamo a „ako chlap“ dokazem povedat veci a nehanbim sa za ne? Viem, ze zeny vedia byt castokrat take, ze daju i dusu, len aby sa zapacili tomu, kto pre nich to isté neurobi. Ak takuto podriadenost niekto poklada za cnost zien, ja to rozhdone nie som - mam rada seba tak, ako "svojho blizneho" a to znamena, ze ak nechcem oberat o meno jeho, nebudem ani seba. Este k tomu, co pises v dalsom svojom prispevku: kiez by aj muzi brali castejsie ako poctu, ze my tak uzasne zeny im dame svoje priezviska. :-)
Odpovědět
stvrolistok – dakujem, ze nechapes moje nazory ako tribitka – naozaj si totiz nemyslim, ze som tvrda a nekompromisna, ak len hovorim svoj nazor, ale prave to je, bohuzial, pre mnohe problem. Aj mne sa paci, ze leilanni berie moj nazor ako iny uhol pohladu, nie ako urazku, aj ked so mnou nesuhlasi. To si vazim. A tym sviezim vetrom som a budem velmi rada. :-D
Odpovědět
butrus – to je zvlastne, ze tvojho nastavajuceho rozculovalo, ze ho nelubis „kompletne“ – aj s priezviskom. A teba to nerozculovalo, ze on teba takto „kompletne“ s tvojim priezviskom tiez nelubi? To ja by som sa s takym zapisom na matrike teda tak lahko nezmierila. :-D
Odpovědět
grettka – zena nemusi byt feministka, aby mohla mat svoje meno a aby sa deti mohli volat po nej. :-)
Odpovědět
hela – No, co dodat, dik za rozumny nazor. :-)
Odpovědět
micafialka – mas pravdu, ze to nie su len muzi, ale mnohokrat zeny samotne, kto si mysli, ze ak zena neurobi to, co chce od nej tradicia, je nejaka divna. Ja som si uz na to pomaly aj zvykla, ale rozhodne sa s tym nezmierim. :-) Inak, feministka nie je extrem, len spolocnost tu o feministkach vytvorila velmi zlu predstavu a tak to znie ako nadavka – vobec nechapem preco, lebo nebyt tychto zien, tak dodnes nemame ani pravo na pracu a vzdelanie... Ako mozeme pohrdat niekym takym, kto nam pripravil moznosti v zivote, tomu celkom nerozumiem. :-S Ale inak tvoj postoj chapem a v podstate schvalujem, pretoze vies, co chces, na co mas pravo, stojis si za tym – a laske toto predsa nijako ublizit nemoze – a to je to najhlavnejsie.
Odpovědět
dulinka – prepac, nejako som nepochopila tvoj nazor, ze by si na jednej strane dala neviem co za to, aby si sa mohla podpisovat muzovym priezviskom a na druhej strane hovoris, ze okrem rodenia deti je zmena priezviska druha najvacsia zmena v zivote zeny a „ti chlapi si ziju, vsetko zlizneme my“ – ak to zlizavame, tak preco ta netesi, ze to zlizavat nemusis a mas svoje meno?
Odpovědět
lucinecka – no ja ta sudit nebudem, mna len prekvapuje, ze to pokladas za PRIRODZENU vec – mimochodom, vies, aka stara je tato „prirodzena“ vec, preco existuje a odkial sa vzala? Ak nieco robime, tak by sme si podla mali vediet na toto odpovedat. :-) Inak, ja keby som vedela, ze moj muz by toto iste pre mna v zivote neurobil, aby si vzal moje meno, tak ani ja by som to nikdy neurobila prenho. Neviem, preco by sme muzov mali stale ospravedlnovat, ze su jesitni a este ich v tom podporovat tym, ze im aj napriek tomu, ze o tom velmi dobre vieme vyhovieme. :-)
Odpovědět
sharlotta – mas pravdu, prave to je jedna z veci, ktore sa mne nepacia na dvojitom priezvisku, ze aj tak tu zenu castokrat zacnu potom volat len tym muzovym priezviskom – pretoze to je predsa to prve v poradi, to „dolezitejsie“ a to aj vyjadruje, ze si predsa JEHO zena, nie? Nechapem, ako ma tvoj brat do toho co hovorit – jeho sa to predsa vobec netyka, si to ty a tvoje meno a vobec, ja nerozumiem tomu, preco to vzdy riesia najviac prave ti pribuzni, ktorych sa to netyka! A preco zena nema pravo ani len sama rozhodnut o svojom vlastnom mene – no kde to sme?! Nemala by si sa TY citit blbo, ak sa nechce volat on po tebe? Ja neviem, preco si to ludia vzdy jednoducho neobratia na opacne pohlavie, aby pochopili, ze to fakt nema byt jednostranna vec... Mas uplnu pravdu, ked pises, ze „ked si nechcete vziat muzove meno, tak urazate jeho hrdost, ale mna nikto neuraza tym, ze odomna chce, aby som si zmenila meno a mala jeho, pretoze ja ako zena asi ani nemam narok na nejaku hrdost....“ To si fakt vystihla, tak ti drzim palce, aby si s tym dokazala proti zlomyselnemu okoliu bojovat!
Odpovědět
Kacka.va – no ja ti poviem, aky by to bol problem v tom, keby si muz mal vziat tvoje meno – zrazu by tu uz totiz nebola patriliearita, ale matrilinearita! To je ten problem! :-D Viem, ze preto do toho uz vrtat ani nechces, lebo narusenie toho je este zasadnejsie, nez „len“ toho, ze ty sama si chces mat svoje meno a to by okolie neprezilo – ty tu raz totiz nebudes, ale tvoje deti a ich deti s muzovym menom ano... Muz predsa musi ostat aspon takto „nesmrtelnym“... :-D
Odpovědět
dia_k – to je velmi sympaticke, co je pises (teda dufam, ze to bolo aj tvoje rozhodnutie, nielen rozhodnutie tvojho muza o tvojom mene) – inak to bola vzdy moja teza, ze dievcata by mali mat priezviska po mame a chlapci po otcovi alebo naopak. Bohuzial, tato moznost u nas nie je mozna, co ma tiez velmi mrzi. :-(
Odpovědět
olielka – ak je to tvoj nazor, tak neberiem ti ho, ale z toho, co pises mam pocit, ze ten problem mena dost trivializujes a robis z neho to iste, ako ked muz kupi v obchode snubny prsten. To mi trochu vadi, ak taketo veci zamienas, lebo moje meno nie je nieco, co kupujem v obchode, nie je to ziaden tovar a uz vobec to nie je „len“ meno, ako pises. Som to ja a s tym sa podla mna „neobchoduje“ – nie je to tak, ze ja si nenecham svoje meno a ty (za to, namiesto toho atd.) zas urobis to a to. Meno je zakladne ludske pravo, co prsten napr. nie je! Tak to len k tomu. Mas pravdu, je v tom symbolika, ale mozno ani sama nevies aka – povodne totiz to prijatie mena bolo presne tak, ako aj pises, ze najprv si bola otcova (inymi slovami kedysi to bolo ozaj tak, ze si mu patrila) a teraz budes manzelova (inymi slovami kedysi to bolo tak, ze ta otec v podstate predal manzelovi). Menom sa len potvrdzovalo, ze prechadza od jeho pana k inemu a ako jeho majetok prebera aj jeho meno. Symbolicky to dokonca stale tak ostava – muz pyta o ruku zeny jej otca! Zena bola vecou a ak to bezhlavo stale prijimame bez toho, aby sme o tom premyslali, prijimame vlastne aj pointu a symboliku toho...
Odpovědět
grettka – je dost zaujimave, ze ak su „pod papucou“ zeny, ktore este k tomu prijali meno po manzelovi, nikto nespaja dohromady tieto veci a nehovori, ze to nejako suvisi, ale ked sa nejaky muz vzdal svojho mena a je „pod papucou“, tak je vsetko jasne! :-)
Odpovědět
Ja sa len tak vsuniem do monológu komix.sk reakciou na majetok/nemajetok a spol.. To, že sa volám RADA po mojom manželovi, že som sa ani raz nepomýlila :-D a že som na svoje nové meno pyšná neznamená nič iné než že ľúbim svojho muža. Kto ma pozná vie, že som všetko len nie poddajná žienka.... a pokiaľ sa môj nastávajúci nevolá Čuriplesk alebo podobne jednoducho nevidím dôvod vyvolávať revolúciu. PRE MŇA to jednoducho nie je a nebol problém. Oveľa viac by ma urážalo, keby som musela držať hubu a krok v reálnom živote, tj. bola by som doplnok svojho manžela. Ale mám po boku skvelého muža, ktorý ma uznáva ako rovnocennú a v mnohom šikovnejšiu osobu, podporuje ma a stará sa o mňa tam, kde si sama nestačím... V tomto kontexte je pre mňa uvažovanie, či je moje meno prejavom mojej podradenosti prkotina. A áno - ani môj chlap nechcel za nič na svete prijať moje mno - akurát ja som sa ho spýtala až dva mesiace po svadbe. Nenapadlo ma to predtým - asi som fakt žienka ovládaná hrôzostrašným patriarchárnym klišé. :-D
Odpovědět
nsoci - no, moj monolog je len reakcia na cely ten dialog, pretoze som sa sem dostala raz za cas a chcela som odpovedat na vsetko, co mi prislo relevantne. Tak sorry, citat to nemusis, kazdemu som odpovedala osobne. :-) Ja ti to beriem, ze sa tak volas rada a vobec sa v tom vztahu nemusis citit podriadena, o tom to nie je. Ak si nahodou pozorne citala moje prispevky, tak bajke26 som dnes o 18:14 vysvetlovala aj to, na co tu reagujes ty... Prkotina to moze byt pre teba, to nevylucujem, ale len preto, ze nechapes do hlbky, co to vlastne symbolizuje a znamena. Uz len to, ze si sa nad tym pred svadbou nezamyslela hovori za vsetko. :-) A ver, ze su zeny, pre ktore to taka prkotina nie je - napokon, preco by mala byt, ked to meno maju nosit po cely zbytok zivota. |-|
Odpovědět
P.S. Zena, ktora sa nebude rada volat po svojommuzovi, ale sama po sebe, zena ktora sa mnohokrat v novom a jej cudzom mene zmysli a zena, ktore na svoje nove meno vobec nie je pysna vobec nemusi byt zenou, ktora nemiluje svojho manzela. To o tom totiz vobec nic nehovori.
Odpovědět
... pardon, chcela som napisat ZMYLI, nie zmysli...
Odpovědět
Pro přidání příspěvku se musíte přihlásit.
Přesunutím fotek můžete změnit jejich pořadí

Nenašli jste co jste hledali?