Ahojky holčiny na super webu Beremese.cz i na Slovensku :-)
Mnohé z Vás už mají po svatbě a je to tak, že celou polovinu (50 % !!!) z Vás čeká během příštích několika málo let "první rozvodové řízení". Je to docela kruté, ale je to bohužel realita. Ano, každá druhá z nás tady na Beremese.cz to zažije. Taková je neúprosná statistika.
Jste holky už duševně připraveny na tuto budoucí eventualitu ? A Vy, které jste to už zažily, podělte se s ostatními o zkušenosti, jak první rozvodové kroky probíhají...
P.S. Předem se omlouvám za trochu "drastické téma", ale nemůžeme před tím zavírat oči, že ?
Radka (cicuvicka) 8-)
esprit: úprimne? Chcem byť naivná :-) pretože túto moju "naivitu" spôsobuje to, že som našla spriaznenú dušu, tú polovičku, vďaka ktorej je zo mňa konečne po 25-tich rokoch celok, pretože som našla človeka, ktorého som hľadala, na ktorého som čakala a o ktorom som vedela, že musí niekde byť... a bol... našli sme sa aj napriek neskutočnému množstvu kilometrov, ktoré nás delili.. ja som z Trebišova (východ), Tomáško zo Skalice (najzápadnejší západ :-) ) a láska na diaľku nám vydržala rok bez akýchkoľvek problémov... takže asi v tom budú korene tej mojej naivity... nehanbím sa za ňu a som na ňu pyšná... x-)
blahozelam ak k spriaznenej dusi aj k tvojej naivite - ktoru ti neberiem ale ja som naivna nikdy nedokazala byt....
aspon aj tu vidis aky sme my ludia rozny :-p
Nechapem preco odsudzujete orinku a tvrdite, ze jej nazory su naivne, skor by som povedala, ze zasadove - proste niekedy len zasady pomozu cloveku vytrvat na urcitej ceste, aj ked sa mi chvilu zda, ze nie je spravna
ja neviem, ale ziadne manzelstvo nie je bez problemov, pochybnosti, hadok ci aj urazok, tym nechcem povedat, ze sa ludia maju urazat
V sobotu som bola na svadbe a knaz hovoril toto: Jeden mlady kaplan, cerstvo po vysviacke, mal sobasit mlady par. Prechadzal sa po zahrade a cely cas rozmyslal, co tym dvom povedat. Zrazu stretol staru babku, pozdravili sa a on sa jej postazoval, ze nevie, co ma povedat na kazni
A ona mu povedala: Otce, povedzte im len: nech si odpustaju!
A to dnes nevieme - odpustit, pokorit sa!!!
Bez obety nie je ziadne kvalitne ovocie
absolútne súhlasím s posledným príspevkom emilyz. Ľudia sú dnes strašne sebeckí, ani si to niekedy neuvedomujú, ako myslia len na seba. Bez obetovania sa to určite v žiadnom manželskom zväzku nemôže fungovať. Ale tiež platí "každý chvíľku ťahá pílku". Ak sa obetuje a odpúšťa len jeden, je to nanič.
beju: ďakujem :-) Nikdy v živote by som nedopustila, aby sa náš vzťah pokazil, pretože je to to najkrajšie, čo ma v živote postretlo... Na svojho Tomáška nedám dopustiť :-D
Prajem každému na svete, aby prežíval takú lásku, akú prežívam ja.. nechcem, aby to vyznelo tak, že sa chválim :-D ja len proste nedokážem mlčať a každému v mojom okolí, kto sa pýta poviem a vždy budem hovoriť, že Tomík je to najúžasnejšie stvorenie na svete...
Ďakujem Bohu, osudu, nazvyte si "to" každý ako chcete, že mi ho dal, že mi umožnil spoznať ho a že mi dovolil, aby som ho mohla milovať a on mňa...
Dievčence... nadovšetko vám prajem, aby ste svoje polovičky milovali, aby ste si vážili to čo máte, aby ste si vedeli odpúšťať, tolerovať chybičky, pretože všetci ich máme, aby ste dokázali o problémoch a trápeniach hovoriť (s čím mám ja ešte stále problém, ale môj milovaný sa ma snaží v tomto "zmeniť" - v dobrom a som mu za to vďačná, že má so mnou takú trpezlivosť...), a prajem vám to, čo som tu už raz písala... aby ste sa v sedemdesiatke vodili so svojím manželom za ruky a všetkým známym rozprávali... toto je on, toto je ten, s ktorým som prežila krásny život, v dobrom aj v zlom a aby vám aj v sedemdesiatke váš drahý povedal: moja milovaná babička :-) (tak ako to povedal dedko môjho nastávajúceho svojej babičke :-) )
A ešte niečo... na to, aby človek mal takýto vzťah nestačí naivita ;-) ako to tu bolo spomínané... vzťah treba budovať, upevňovať a ak vám na vzťahu záleží, snažiť sa zo všetkých síl (jedna aj druhá strana), aby ten spoločný život stál za to :-) howk :-D
Si asi skutočne veľmi šťastná žena. Vidím v tvojom pase, že váš veľký deň sa pomaly blíži. :-) Tak nech je to aj po ňom medzi vami také krásne ako doteraz.
Mňa až niekedy mrazí v chrbte, čo tu v tejto téme čítam. Ako troskotajú ani nie ročné manželstvá ako v prípade najnovšom tweetinka (tuším). Ja som vydatá skoro 2 mesiace a musím povedať, že je to veľmi príjemný stav. Zobrala som si muža, ktorého veľmi ľúbim so všetkým, čo k nemu patrí aj s jeho chybičkami, prisahala som pred Bohom, že ho budem ľúbiť v dobrom i ZLOM a ja úprimne verím, že nás ozaj nič okrem smrti nerozdelí. Veľmi si to obaja prajeme. Ľúto mi je aj Marianky z tejto, že nevedela svoje manželstvo zachrániť. V jej situácii už naozaj asi nebola iná možnosť. Ale je to smutné.
orinka: ale o tom se mozme porozpravat az budes mat naozaj tych 70 rokov a budes stale so svojim milovanym Tomaskom... zatial su to len take reci do prazdna... teraz ho mozes lubit, ale to neznamena, ze o par rokov to nebude inac :-| ja Ti samozrejme prajem, nech Ti to vydrzi, ale nie vzdycky je to podla nasich predstav :-|
ahojte, neda mi nezapojit sa svojimi riadkami... aspon trosku ;-)
ja uplne suhlasim s orinkou... je to aj moj postoj k zivotu a verim, ze nasa laska vydrzi do staroby... ;-)
moj manzel je mojou prvou vaznou laskou... ziadna poblaznenost, zamilovanost, ale LASKA, tym som si ista.
Ked sme chodili na nauky predmanzelske, nas knaz nam krasne povedal: ak mate co len najmensiu nezodpovedanu otazku medzi sebou, tak sa este neberte, najprv si to objasnite... vasa laska vam musi byt oporou naozaj v dobrom aj v zlom... a toho byva v zivote dost. Musi byt pevna, aby sa hned pri prvej skuske nezlomila... Musite si ju budovat, starat sa o nu ako o kvetinku... myslim, ze je to uplna pravda!
Clovek vie, ked najde toho jedineho cloveka na cestu zivotom, nam sa to chvalabohu podarilo... sme manzelmi sice len rok, ale verim, ze ich bude este aspon 50 ;-) Manzelovi uplne dovreujem v kazdej veci... nikdy som nanho neziarlila, aj ked pracuje v oblasti, kde sa stretava s ludmi... nikdy ma to ani nenapadlo, ak mam pravdu povedat... Myslim, ze o tom je manzelstvo - o dovere, laske a otvorenosti... vediet si povedat vsetko, vesele aj smutne... najviac milujem chvile, ked sa spolu smejeme od srdca az nam slzy tecu... tie mam navzdy v srdci :-D
Vsetkym vam prajem, nech najdete taku lasku...
Skuste sa pred zhananim papierov na rozvod najprv porozpravat a prist na koren veci, ktora vas mozno rozdelila... urcite to stoji za pokus ;-) Drzim palceky... velmi.
bamulka: prajem Vám, aby ste prežili krásne roky manželstva.. a nie 50, ale ešte minimálne 100 ďalších rokov :-D
verronique: aj ja vidím okolo seba manželstvá, ktoré sa rozvádzajú, ale predsta nemôžem s touto myšlienkou vstupovať do manželstva, že: "ok Tomíku, vezmeme sa a uvidíme, či nám to vydrží až kým nás smrť nerozdelí alebo či budeme patriť medzi tých, ktorí sa rozvedú..." takto to proste nefunguje a nemôže fungovať.. a myslím si, že uzatvárať manželstvo s tým, že snáď nám to vydrží pár rokov je prvým krokom k zahubeniu vzťahu... |-|
Môj názor :-)
súhlas s orinkou :-) mimochodom, my sme tiez dost na dialku - ja z Nitry, on z Belfastu :-p a vydrzalo..aj ked sme na zaciatku boli od seba cca pol roka odluceni, teraz spolu byvame a je nam super. Co sa tyka rozvodov, suhlasim s tym, ze dnes ludia myslia velmi egoisticky a snazia sa vyhnut akymkolvek problemom, preto radsej zdupkaju, nez by to mali riesit (nehovorim, ze vsetci, ale je ich vela). Clovek musi zit so zasadami, nech to vyzera akokolvek "naivne". Myslim, ze spravna davka naivity musi byt vsade, aj vo vztahoch ;-) ved teoreticky na dnesnu dobu je naivne 100 percentne verit partnerovi...ale ja mu verim na 120 percent... 8-) a myslim, ze to nie je ziadna chyba...skor naopak, ved dovera je jeden z najhlavnejsich pilierov stabilneho vztahu. Ja sa tiez nechystam vydavat sa s myslienkou, ze "uvidime o 50 rokov", ja pocitam s tym, ze my budeme vtedy spolu, nech si hovori kto chce co chce..
orinka: ja naopak vstupujem do manzelstva s tym, ze to chcem navzdy. Dobre som si to rozmyslela, sme spolu osem rokov a citim, ze ten moj je ten pravy. Ale nikdy nemozes vediet, ako to dopadne a casom mozes tomu svojmu liezt na nervy tym, ako sa na tu jeho lasku upinas... toto nikto dlho nevydrzi :-| clovek by mal byt trochu realisticky a nie slepo niecomu verit, lebo ak to dobre dopadne, tak super, ak nie, zblaznis sa z toho...
souhlas s barbie a podobnym postojem u ostatnich... podle me kazdy! do toho vstupuje s tim ze je to navzdy ale bohuzel cisla mluvi jasne takze asi tak....
ahojte babenky,aj ja si myslím že tu na tejto stránke niet čo hovoriť o rozvodoch,veď každá budúca nevesta má svoje krásne sny a o rozvode určite nesníva! ak sa aj ľudia rozvádzajú,iste by sa nebrali keby vedeli ako to dopadne a nie každé manželstvo skončí rozvodom... ja som sa pred vyše mesiacom vydávala druhýkrát pretože prvý vzťah mi nevyšiel a čo teraz? mám sa triasť že aj teraz to tak skončí? alebo mám rátať dni kedy to už asi bude??? načo? náhodou si svoje druhé manželstvo teraz oveľa viac vážim,som skúsenejšia a viem ako si ho pestovať...život je i tak dosť divný a stávajú sa bežne veci ktoré nečakáme alebo s nimi nerátame a ja preto chcem povzbudiť všetky budúce nevesty aby sa svojich snov nevzdali a naplnili ich...a keď to nevyjde? je to smutné,bolí to ale prebolí a treba ísť ďalej....držím palčeky :-)
a ešte jedna vec: netreba sa hrnúť do manželstva o ktorom pochybujete už predtým alebo z neho nemáte dobrý pocit,na svadbu je krásny čas vtedy keď to ide zvnútra a ste si isté :-) mno ale aby som nebola taká vážna:aj tak neviete ako bude xixi :-D a to je fakt....
Ježiš, baby...že vás baví to pořád řešit, stejně nic nevyřešíte....já si taky přeju, aby nám to vydrželo až do smrti, a teď to tak i vypadá a opravdu tomu z celýho srdce věřím!!
Pořád tu píšete o sobě....a co když se změní on? Co když už on vás nebude chtít?? Co když si najde jinou, začne být agresivní, bude bít děti, bude z něj příkladnej lempl a flákač....cokoliv...nikdy nemůžete vědět, co přijde, co se stane, co v něm může způsobit zlom....to by mě zajímalo, jak to pak budete zachraňovat, když se prostě některý věci zachránit nedají, pokud to nechtějí oba..nemůžete vědět, jestli se nezměníte vy, prostě nemůžete..život je strašně dlouhej na to, abyste mohli ve 20, 30 letech říkat, že až do konce života to zůstane takhle a přes to vlak nejede!! Jasně, sou páry, co jim to vydrželo tak krásný až do důchodu, ale zeptejte se jich, co si prožili, co všechno museli odpustit, co všechno museli tolerovat a pak se ptejte, jestli byste to udělali i vy....ono na starý kolena už je tak nějak zbytečný něco měnit a i ty priority sou jiný, nemáte tolik starostí a vůbec, takže se může zdát, že za sebou mají ideální manželství...osobně si ale myslím, že tomu tak není...
Nechte si svý představy, já je mám taky, ale neodsuzujte někoho, že má pochyby před svatbou a tak...absolutně to totiž neznamená, že partnera nemiluje tak moc, jako třeba vy!! Jen to může být realista...pochyby sou úplně přirozený a podle mě teda pramení z trošku nečeho jinýho než z nedostatku lásky... 8-(